VPS – Nastavenie VNC Servera

Keďže som v poslednej dobe strávil pekných pár hodín konfiguráciou virtuálnych serverov, rozhodol som sa, že sa to niekomu pokúsim uľahčiť a napíšem mini sériu návodov na rôzne konfigurácie VPS. Virtual Private Server (VPS) je, ako názov hovorí, virtuálny server, ktorý môžete mať za pár eur mesačne a umiestnený bude niekde v datacentre v Holandsku, USA alebo aj na Slovensku. Na tomto serveri máte prístup na úrovni root a môžete si doň inštalovať čokoľvek sa vám zapáči. Nejedná sa o fyzický server, resp. jedná, ale len čiastočne. Na jednom fyzickom serveri môžu totiž bežať aj stovky virtuálnych serverov, pričom každý virtuálny server má vyhradenú určitú diskovú kapacitu, RAM a procesorový čas. Ja som ich za pár posledných rokov vyskúšal už niekoľko. Môj najobľúbenejší operačný systém na serveri je klasický Ubuntu 12.04, preto sú tieto návody venované priamo tomuto operačnému systému, no možno ich aplikovať aj na iné OS s drobnými úpravami príkazov. V tomto úvodnom návode začnem s grafickým rozhraním.

 Pri bežných OS je snáď každý zvyknutý na grafické rozhranie, v ktorom si človek kliká na ikonky, browsuje po internete a podobne. Pri Unix/Linux serveroch toto ale bežné nie je. Zväčša máte len čiernu konzolu, do ktorej búchate príkazy. Takto je to aj pri virtuálnych serveroch. Začínate s čiernou konzolou a heslom superuser-a a k serveru pristupujete cez SSH. Občas sa ale môže stať, že Vám konzolový prístup stačiť nebude. Potrebujete napríklad spustiť aplikáciu, ktorá dokáže bežať len pod grafickým rozhraním. V takomto prípade je úvodný článok venovaný práve Vám.

---

Aby ste dokázali úspešne nakonfigurovať grafické rozhranie, musíte mať SSH prístup (používa sa napríklad program Putty) k vášmu serveru s právami root alebo heslo na SuperUser-a. A ešte potrebujete aj štipku trpezlivosti.

 

1. Nainštalovať samotné grafické rozhranie

Tu sa musíte rozhodnúť, aké grafické rozhranie chcete, keďže Linux ich má hneď niekoľko. Najpopulárnejšie sú GNOME a KDE. Odporúčam zvoliť GNOME. KDE totiž potrebuje podstatne viac systémových prostriedkov a keď som sa ho ja pokúšal rozbehnúť na virtuálnom serveri s 512MB RAM (čo je väčšinou typická konfigurácia), tak mi po nainštalovaní zobralo samotné prostredie, bez spustených aplikácii 70% systémových prostriedkov. Takže pokiaľ váš server nemá 1024MB RAM, vyberte si GNOME. Ten síce nemá takú peknú grafiku, ale to je pri serveri druhoradá záležitosť.

Pre inštaláciu GNOME zadajte príkaz:

sudo apt-get install gnome-core

Ak ste prihlásený ako root, môžete sudo vynechať. Ak ste ako bežný užívateľ, vypýta si to od vás po zadaní príkazu heslo na SuperUser-a. GNOME býva často predinštalovaný, takže sa môže stať, že vám príkaz napíše, že inštancia už je nainštalovaná.

Pre inštaláciu balíka KDE použite príkaz:

sudo apt-get install kubuntu-desktop

Ale pozor, balík KDE má veľkosť asi 1GB, takže môže chvíľu trvať, kým to prebehne a navyše, ak máte limitovaný traffic na vašom VPS, môže vám táto operácia spapať jeho značnú časť.

---

 

2. Inštalácia VNC servera

Aby ste sa k tomuto grafickému rozhraniu mohli vzdialene prihlásiť, potrebujete nainštalovať VNC Server, ktorý sa nachádza v štandardných repozitároch linuxových distribúcií. Pokračujeme teda s prácou v konzole a zadaním nasledovného príkazu nainštalujete VNC Server:

sudo apt-get install vnc4server

---

 

3. Prvé spustenie VNC Servera

Zadajte iba príkaz:

vncserver

Bude to od vás vyžadovať, aby ste zadali heslo, ktoré neskôr použijete na vzdialené prihlásenie sa k serveru. Toto heslo môže mať z nejakého dôvodu maximálne 8 znakov, tak si nejaké vymyslite a niekde si ho poznačte.

---

 

4. Zabitie VNC Servera

Po zadaní hesla a oznámení o jeho úspešnom zmenení, VNC Server ukončite zadaním príkazu:

vncserver -kill :1

Ak vám tento príkaz z nejakého dôvodu VNC Server neukončí, vylistujte si číslo procesu pomocou príkazu ps aux a zadajte kill –1234 kde 1234 je číslo procesu VNC Servera.

---

 

5. Úprava config súboru

Konfiguračný súbor sa nachádza väčšinou v adresári home, takže zadajte príkazy:

cd ~
nano .vnc/xstartup

Mal by sa Vám otvoriť konfiguračný súbor a ten upravte. Mala by už v ňom byť nejaká konfigurácia, ak by sa vám otvoril prázdny súbor, použite príkaz nano /usr/bin/vncserver /xstartup. Ide totiž o to, nájsť defaultný konfiguračný súbor. Akýsi Template. Systém môže mať totižto viac konfiguračných súborov, ale pri spúšťaní používa len jeden.

Pre GNOME:

#!/bin/sh
# Uncomment the following two lines for normal desktop:
unset SESSION_MANAGER
#exec /etc/X11/xinit/xinitrc
gnome-session ??session=gnome-classic &

[ -x /etc/vnc/xstartup ] && exec /etc/vnc/xstartup
[ -r $HOME/.Xresources ] && xrdb $HOME/.Xresources
xsetroot -solid grey
vncconfig -iconic &
#x-terminal-emulator -geometry 1280×1024+10+10 -ls -title “$VNCDESKTOP Desktop” &
#x-window-manager &

Ak spúšťate GNOME na systéme Debian Wheezy, musíte použiť moderný gnome, takže v riadku
gnome-session ??session=gnome-classic &
vynechajte časť gnome-classic. Bude to vyzerať jednoducho takto:
gnome-session &

 

Pre KDE:

#!/bin/sh
# Uncomment the following two lines for normal desktop:
unset SESSION_MANAGER
#exec /etc/X11/xinit/xinitrc
#gnome-session ??session=gnome-classic &

[ -x /etc/vnc/xstartup ] && exec /etc/vnc/xstartup
[ -r $HOME/.Xresources ] && xrdb $HOME/.Xresources
xsetroot -solid grey
vncconfig -iconic &
#x-terminal-emulator -geometry 1280×1024+10+10 -ls -title “$VNCDESKTOP Desktop” &
startkde &

Znak # značí komentár, takže riadky, na začiatku ktorých je tento znak, nebudú brané do úvahy. Editor Nano ukončíte kombináciou kláves ALT+X a pri ukončení sa vás opýta, či chcete zmeny uložiť. Samozrejme dáte Y (ako Yes) a lokáciu súboru potvrdíte Eneter-om.

---

 

6. Opätovné spustenie VNC Servera

Teraz môžeme spustiť VNC Server. Pri jeho spustení môžeme definovať rozlíšenie a bitovú hĺbku. Tieto parametre sú ale nepovinné.

Stačí príkaz:

vncserver

Alebo:

vncserver -geometry 1024×768 -depth 24

Rozlíšenie a bitovú hĺbku si môžete zvoliť. Odporúčam ale nepoužívať príliš veľké rozlíšenie. Je to totiž rozlíšenie, aké budete mať pri pripojení sa na server. Nie je to ale rozlíšenie daného servera!

Napíše vám to, že nový desktop je meno:1. Kde meno bude váš login. Toto si pre istotu poznačte tiež, možno to budete potrebovať pri prihlasovaní sa na server.

---

 

7. Inštalácia VNC Viewer

Aby sme sa k nášmu serveru mohli pripojiť, potrebujeme nainštalovať na PC, z ktorého sa naň pripájame, aplikáciu RealVNC Viewer alebo jeho odľahčenú verziu TightVNC Viewer.

---

 

8. Pripojenie sa na server

Konečne by sme mali byť schopný na server sa pripojiť. Spustite aplikáciu RealVNC Viewer alebo TightVNC a zadajte do nej IP adresu na ktorej váš server beží a defaultný port pre vnc server oddelený dvojbodkou, to je číslo 5901.

 

Obr. 1: Pripojenie pomocou VNC Viewer.

 

Ak by vám to nefungovalo pomocou portu, skúste zadať IP/meno:1. Takže napríklad 10.0.0.11/jozko:1.

Zadáte heslo, ktoré ste nastavili v kroku 3 a mali by ste vidieť vašu plochu GNOME alebo KDE. GNOME plocha je zobrazená na úvodnom obrázku tohto článku.

---

 

9. Spustenie VNC po štarte servera

Pri VPS sa občas stáva, že prebieha údržba alebo z nejakého ťažko predpokladaného dôvodu sa server vypne. Mne sa to stáva možno raz alebo dvakrát za mesiac. On síce nabehne v priebehu niekoľkých sekúnd, ale aby ste sa prihlásili do grafického rozhrania, musíte znova spustiť konzolu a ručne zapnúť VNC Server príkazom vncserver. Toto môže byť otravné. Stále pracujeme v konzole a vytvoríme nový súbor, ktorý sa bude spúšťať ako skript po štarte. Zadajte teda príkaz:

nano /etc/init.d/vncserver

Mal by sa vám otvoriť prázdny dokument, do ktorého skopírujte nasledovný obsah:

### BEGIN INIT INFO
# Provides: vncserver
# Required-Start: $remote_fs $syslog
# Required-Stop: $remote_fs $syslog
# Default-Start: 2 3 4 5
# Default-Stop: 0 1 6
# Short-Description: Start daemon at boot time
# Description: Enable service provided by daemon.
### END INIT INFO
PATH=”$PATH:/usr/X11R6/bin/”
# The Username:Group that will run VNC
export USER=”root”
#${RUNAS}
# The display that VNC will use
DISPLAY=”1″
# Color depth (between 8 and 32)
DEPTH=”24″
# The Desktop geometry to use.
#GEOMETRY=”x”
GEOMETRY=”1024×768″
#You Can Choice GEOMETRY=”1024×768″ && GEOMETRY=”1280×1024″
# The name that the VNC Desktop will have.
NAME=”Vncserver”
OPTIONS=”-name ${NAME} -depth ${DEPTH} -geometry ${GEOMETRY} :${DISPLAY}”
. /lib/lsb/init-functions
case “$1” in
start)
su ${USER} -c “/usr/bin/vncserver ${OPTIONS}”
;;
stop)
su ${USER} -c “/usr/bin/vncserver -kill :${DISPLAY}”
;;
restart)
$0 stop
$0 start
;;
esac
exit 0

Opäť ukončíte Nano pomocou ALT+X, potom Y a následne Enter. Ako vidno v komentároch (oddelené #), bitovú hĺbku a rozlíšenie si nastavíte v tomto súbore. Tomuto súboru teraz musíte ešte zmeniť prístupové práva príkazom:

chmod +x /etc/init.d/vncserver

A aby to nebolo také jednoduché, treba ešte pridať symbolický link príkazom:

update-rc.d vncserver defaults

Vraj sa môže stať, že skript, ktorý sme práve vytvorili, sa po reštarte bude spúšťať príliš rýchlo a nevykoná sa teda korektne. V takom prípade treba použiť namiesto default číslo 99, teda nasledovne: sudo update-rc.d vncserver 99. S takýmto prípadom som sa ale zatiaľ nestretol.

 

Týmto by ste mali mať nakonfigurované zvolené grafické rozhranie a jeho spúšťanie sa po reštarte. Otestovať to môžete tak, že reštartujete server príkazom reboot. A cez VNC Viewer sa pokúsite pripojiť na váš server.  Na server sa môžete pripájať aj z mobilných zariadení, stačí si nainštalovať vhodný VNC Viewer do mobilu, či tabletu.

 

Užitočné linky:
http://rbgeek.wordpress.com/2012/06/25/how-to-install-vnc-server-on-ubuntu-server-12-04/
http://el.web.id/how-to-run-vnc-server-at-startup-boot-344